DEJINY LUKOSTRELBY

Pociatok dejinného vývoja lukostrelby spadá podla vedeckých odhadov do starsej doby kamennej, co znamená, ze clovek objavil luk a síp priblizne pred 50 tisícimi rokmi. V Severnej Amerike doslo k objavu luku a sípu az v 1.tisícrocí pred n.l. Je teda zaujímavé, ze prví "americania", ktorý prisli na nový kontinent cez Beringovu úzinu z Ázie si spolu s inými zbranami nepriniesli luk a sípy, ktoré na starom kontinente existovali uz mnoho tisícrocí pred ich migráciou.

Pokial len siaha ludská pamät, sprevádza ludstvo na jeho doterajsej púti luk a síp. Clovek objavil luk pravdepodobne tak, ze si vsimol sily ohnutého a náhle narovnaného stromu. Následne prisiel na to, ze spojením koncov dreva a napnutím spojujúceho vlákna dokáze vymrstit vhodne prilozený dalsí kus dreva s rýchlostou a presnostou po zveri, co mu zarucí faktickú prevahu nad ostatnými zivocíchmi. Na objav luku mohlo mat vplyv i pozorovanie oblohy pravekým clovekom, kedy si vsimol oblúkovitého tvaru oblakov, ktorým sa vyznacuje i luk. Je mozné sa domnievat, ze prvý výstrel bol pravdepodobne náhodný. Hlavný význam luku pre prehistorických aj neskorsích lovcov spocíva v moznosti napadnút zviera z patricného odstupu.

V dobe bronzovej a neskôr v dobe zeleznej predstavovali uz luky a sípy náradie, ktoré bolo pre cloveka rozhodujúce pri zaopatrovaní potravy i vo vojne. Písomné doklady o existencii luku v staroveku nachádzame predovsetkým v Malej Ázii. Tichá zbran bola rozsírená v Babylónii, Fenícii aj Egypte, kde boli v pyramídach objavené obrazovým i klinovým písmom vytesané záznamy o pouzívaní luku. U niektorých staroegyptských národov sa stal luk posvätným symbolom královskej moci, ktorý bol zasväcovaný aj bozstvu. Faraón Amenhotep II. mal v tej dobe povest najlepsieho lukostrelca, ktorý bol schopný prerázat svojimi sípmi silné medené terce z rýchlo idúceho vozu. Sípy králov a vojvodcov boli v týchto dobách takisto bohato zdobené.

Starovekí Gréci a Rimania spociatku strelbou z luku skôr trpeli a lukostrelcov si do svojich armád neskôr najímali. Následne sa lukostrelecké oddiely stali významnou súcastou rímskych légií. Gréci si lukostrelbu vysoko cenili, co dokazuje aj fakt, ze bola jedným z hlavných sportov na olympijských hrách usporadúvaných kazdé styri roky na pocest boha Dia. Lukostrelba je takisto neoddelitelnou súcastou starovekej mytológie. Grécky bôzik Eros ci rímsky Amor sa podla bájí a povestí usiluje sípom zasiahnut tých, ktorí doposial nezazili lásku a je jej symbolom. Grécka bohyna lovu Artemis je znázornovaná s lukom v ruke. Orla, ktorý kazdý den prilietal trápit Prométhea prikovaného ku skale zasiahol smrtiaci síp bájneho hrdinu Héraklea. Hrdina trójskej vojny Achilles, bol usmrtený zásahom sípu do jediného zranitelného miesta na tele, do päty. Taktiez král Odysseus musel obhajovat svoju královskú moc na ostrove Ithaka s lukom v ruke.

O význame luku a sípu v histórii ludstva sa nedá pochybovat a je asi smutným faktom, ze touto zbranou bolo zabitých v priebehu vekov viac ludí, nez vsetkými modernými zbranami dohromady.

Vynikajúcu zrucnost vo výrobe a pozívaní luku dosiahli Turci. Kriziaci na svojich výpravách tureckou ( v tých casoch saracénskou) lukostreleckou vyspelostou velmi trpeli. Podobne ako americkí Indiáni, aj Turci obliehali svojho nepriatela na obratných konoch, z ktorých ho zväcsa i zasiahli prostredníctvom krátkeho luku, ktorý im túto obratnost umoznoval. Je zaujímavostou, ze susedné národy Turkov - africké kmene - napriek tomu, ze boli po celé stárocia v styku s Rimanmi a Turkami, neprevzali nic z ich pokroku v lukostrelbe a dodnes pouzívali luky a sípy, ktoré sa podobajú lukom omnoho starsím. Luky afrických lukostrelcov sú dodnes vyrábané z ohnutých vetví, tetivu si zhotovujú z koze, alebo susených criev. Hroty sípov sú casto napustené jedom. Úcinnost otrávených sípov spôsobila, ze spomínané národy neprikladali zdokonalovaniu a technickému vývoju luku nálezitý význam. Ved stacilo sebe mensie zranenie a zvysok práce dokonal jed.

V starom Japonsku boli luky zhotovované z bambusových stromov. U ázijských národov sa tradicná lukostrelba udrzala az dodnes. Dnes je lukostrelba v Mongolsku, Kórei a Tibete národným sportom. Väcsina ázijských národov napína tetivu pomocou palca, na rozdiel od väcsiny európskych národov, ktoré vyuzívajú tri prsty, ako je tomu napokon i v modernej lukostrelbe.

V stredoveku az do 16.storocia kvitla v Európe lukostrelba v znacnej miere. Poprednými lukostrelcami boli Sasi, ktorých luky neboli práve najkrajsie, ale boli velmi úcinné. Podla historických pramenov meno "Scott" vzniklo zo staro-anglického "sciot", co znamenalo lukostrelec. Anglosaské luky boli velmi dlhé a ich pôvod je pripisovaný bojovným Normanom a Vikingom, ktorí pod vedením svojho vojvodcu Viliama Dobyvatela a práve vdaka týmto lukom rozhodli celú plejádu bitiek. Legendárnym lukostrelcom stredoveku sa stal Robin Hood, ktorého domovom bol Sherwoodský les, kde prezil viacerých králov. Podla legendy pred svojou smrtou vystrelil z okna posledný síp a prial si byt pochovaný práve tam, kde jeho síp dopadol. Anglicania celkovo pouzívali luk viac ako ostatné národy a ich lukostrelci rozhodli vdaka tejto zbrani nejednu bitku. V Anglicku bola vydaná aj prvá kniha popisujúca spôsob výcviku v lukostrelbe za vlády krála Juraja VIII. Podla rozkazu tohoto panovníka bolo povinnostou kazdého obcana cvicit sa v strelbe s lukom, taktiez deti nesmeli pouzívat inú hracku ako luk. Cechy výrobcov lukov boli v stredoveku velmi pocetné a ich clenovia boli na základe svojej zrucnosti vo výrobe vázenými obcanmi vo vsetkých krajinách.

Husiti taktiez disponovali pocetnými lukostreleckými oddielmi. V husitských dobách sa uz vsak objavila kusa aj lahsie palné zbrane, ktoré v priebehu nasledujúcich desatrocí celkom nahradili luk.

SPORTOVÁ LUKOSTRELBA VO SVETE A NA SLOVENSKU

Napriek tomu ze v dnesnej dobe je lukostrelba ako nástroj boja ci lovu vyuzívaná len zriedkakedy, má svoj význam ako sportová disciplína a je jedným z olympijských sportov. Lukostrelba spolu s tenisom a golfom patrí medzi tzv. "biele sporty" a dá sa povazovat za uslachtilú zábavu. Neodiskutovatelnou výhodou násho sportu je fakt, ze takmer nepozná vekové obmedzenia. Na základe istých fyziologických predpokladov sa deti môzu venovat lukostrelbe od útleho, v podstate predskolského veku. Môze byt serióznou sportovou cinnostou pocas takmer celého zivota, dôchodkový vek nevynímajúc. Velavravným príkladom je vyse 90-rocný pán Fruehauf z Prahy, ktorý sa napriek svojmu úctyhodnému veku stále venuje tomuto bielemu sportu.

Lukostrelba sa vo svete tesí rôznej miere popularity, na základe toho má v jednotlivých kútoch sveta aj odlisné zázemie. Je mnoho krajín, kde sa lukostrelba stala významnou súcastou sportovo-kultúrneho zivota. Ako hlavného reprezentanta "lukostreleckých" krajín je potrebné uviest Juznú Kóreu, avsak významné postavenie má tento sport aj v krajinách nám geograficky blizsie polozeným, ako napríklad Polsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, ci Velká Británia. Polsko na rozdiel od nasej krajiny má velmi dobre rozvinutú streleckú základnu a takisto bolo zakladatelom najvýznamnejsej medzinárodnej lukostreleckej organizácie - FITA. Uvedená celosvetovo pôsobiaca organizácia zohráva v zivote lukostrelcov dôlezitú rolu, pretoze je organizátorom najvýznamnejsích svetových sampionátov, registruje svetové a olympijské rekordy, ci iniciuje isté zmeny, alebo trendy, ktoré sa s casu na cas objavia v kazdom sporte. Podobnú nápln práce má aj asociácia EMAU, avsak v jej prípade s celoeurópskou pôsobnostou.

Uvedené organizácie zastresujú predovsetkým tzv. tercovú lukostrelbu. Je to v podstate moderná olympijská disciplína, v ktorej muzi strielajú na vzdialenosti 90, 70, 50 a 30 metrov a zeny na 70, 60, 50 a 30 metrov . Len pre porovnanie, standardné futbalové ihrisko má velkost priblizne 90 metrov , cize lukostrelec musí byt schopný zasiahnut terc o priemere 122 cm na uvedenú vzdialenost. Je nutné poznamenat, ze v kategórii olympijský luk ( okrem neho existuje kategória kladkový luk) strelci nepouzívajú ziadne speciálne optické pomôcky. Sútaze v tercovej lukostrelbe sú casovo dost nárocné, trvajú v priemere osem az desat hodín. Je to tzv. základná cast (kvalifikácia), ktorá vsak pre oko laického diváka nie je prílis atraktívna. Práve z tohto dôvodu zaviedla medzinárodná asociácia FITA do lukostreleckého zivota finále, tzv. "vyradovacku" ( v podstate play-off, podobne ako v tenise). Na základe poctu bodov nastrielaných v základnej casti sa vytvoria dvojice, ktoré oproti sebe sútazia na 18 sípov. Vítaz uvedeného duelu postupuje do dalsieho kola, porazený vypadáva. Vyradovací spôsob lukostrelby je pre diváka lákavejsí, pretoze jednak jednotlivé duely v priemere netrvajú viac ako 20 minút a diváci majú taktiez priamu moznost sledovat, ktorí zo strelcov postupujú do dalsieho kola.

Neustále väcsiu popularitu a rozmach vsak zaznamenáva terénna lukostrelba. Strelci na podujatiach v tohto druhu strielajú zväcsa v lese z rôznych stanovísk na rôzne vzdialenosti, ktoré si navyse musia odhadnút. Striela sa z kopca i do kopca, lukostrelci sa v priebehu sútaze ocitnú doslova "na sikmej ploche". Vzdialenosti odhadujú od 5 do 55 metrov . Celá terénna lukostrelba v podstate pripomína golf, pri ktorom sa hráci taktiez nachádzajú v atraktívnom prostredí a striedajú jednotlivé stanovistia. Lukostrelci sa v tejto disciplíne usilujú zasiahnut terc, ktorý je podobný tomu, ktorý sa pouzíva v tercovej lukostrelbe. V subdisciplínach terénnej lukostrelby - tzv.2-D (dvojdimenzionálna) lukostrelci triafajú zvieratko nakreslené na terci a v 3-D (trojdimenzionálnej) lukostrelbe strielajú na figurínu zvierata v jeho skutocnej velkosti. Uvedené lukostrelecké disciplíny sú vskutku atraktívne, pretoze takisto sa realizujú v lese a strelci si môzu odskúsat svoje strelecké instinkty bez toho, aby nejaké zviera usmrtili. Na spomínaných lukostreleckých sútaziach mozno zhliadnut mnozstvo strelcov s kladkovými, klasickými, alebo historickými lukmi. Terénna lukostrelba je teda pre fanúsikov tohto sportu prítazlivá jednak prostredím, v ktorom sa odohráva a taktiez vzdialenostami, ktoré sú neporovnatelne kratsie ako tie v tercovej lukostrelbe. Znamená to, ze aj lukostrelec s nizsím objemom tréningu by mal byt schopný zasiahnut terc. Na druhej strane vsak nesprávne odhadnutie vzdialenosti zvysuje pravdepodobnost minutia terca. Na Slovensku je znatelný trend rozvoja vsetkých spomenutých disciplín terénnej lukostrelby. Domnievam sa, ze lukostrelba v teréne je naozaj pre kazdého, pretoze mnohé z lukov pouzívaných na tomto type sútazí sú v podstate financne dostupné.

Dalsím druhom násho sportu je halová lukostrelba. Uz samotný názov naznacuje, ze ide o strelbu v interiéri, a to zväcsa v telocvicni väcsích, ci mensích rozmerov. Vsetky vekové kategórie strielajú jednotne z 18-tich metrov. Na prvý pohlad by sa uvedená vzdialenost mohla javit malá, avsak terc pouzívaný v hale má 40 centimetrov , co nie je mnoho a navyse ak lukostrelec túzi obstát v tuhej konkurencii, mal by sa triafat v podstate sústavne do stredu terca. Tento typ lukostrelby mozno nie je natolko zaujímavý, avsak strelbe v hale sa na Slovensku vyhnút nedá, pretoze zima je v nasej krajine jednoducho pridlhá. No a samozrejme vzdialenost 18 metrov je v podstate pre kazdého, preto zahájit prvé lukostrelecké pokusy v hale je mozno optimálne.

POZVÁNKA PRE NOVÝCH LUKOSTRELCOV

Vhodným miestom na prvú skúsenost s lukom je 1.SSLK - 1.slovenský skolský lukostrelecký klub Petrzalka. Nás klub vznikol 1.10.1995 ako skolské sportové stredisko lukostrelby a v súcasnosti má sídlo na Základnej skole Dudova 2 (nedaleko dostihovej dráhy v Petrzalke).

Clenovia násho klubu sú rozdelení podla veku do nasledujúcich kategórií:

-chrobáci - do 10 rokov

-mladsí ziaci - do 12 rokov

-starsí ziaci - do 14 rokov

-kadeti - do 16 rokov

-juniori - do 18 rokov

-seniori - od 18 rokov

-veteráni - od 50 rokov

Strelci v nasom klube sa pravidelne zúcastnujú na pretekoch organizovaných inými klubmi, na Majstrovstvách Slovenska v tercovej, halovej aj terénnej lukostrelbe. Reprezentanti z radov násho klubu sa zúcastnili na juniorských Majstrovstvách Sveta, Grand Prix Európy a kazdorocne na viacerých kolách Európskeho juniorského pohára.

Velmi významná je nasa participácia na zahranicných podujatiach, najmä v Madarsku, Rakúsku a Ceskej republike. Z toho pramení aj úsilie násho klubu o udrzanie medzi regionálnej cezhranicnej spolupráce s lukostreleckými klubmi predovsetkým z nasich susedných krajín. Ako sme uz spomenuli, nasi lukostrelci uz absolvovali mnoho pretekov v týchto krajinách, nase úsilie vsak smeruje k prehlbeniu nasej vzájomnej spolupráce z coho plynie mnoho výhod pre obe strany. Jednak sú to vzájomné návstevy v lukostreleckých areáloch na oboch stranách hranice, pri ktorých mladí, ale aj starsí lukostrelci majú moznost sa vzájomne lepsie spoznávat, prípadne si pri tejto prílezitosti zlepsit jazykové znalosti. Taktiez velmi dobre vieme, ze trofej získaná v zahranicí má predovsetkým pre mladého lukostrelca speciálny význam. Na priblízenie sa vsetkým vyssie spomenutým cielom je potrebné vynalozit nemalé úsilie. Geografická poloha Bratislavy, resp. Petrzalky je z tohto aspektu nenahraditelná, preto sa usilujeme vyuzit tento fakt na maximum.